A spoločná fotografia z konca školského roka…

Na konci školského roka sme sa vybrali na výlet do bratislavskej  ZOO. Navštívili sme všetky zvieratká a aj  deti samé sa zahrali na opičky na preliezkach. Okrem živých zvieratiek sme sa boli pozrieť aj na dinosaury v Dinoparku.

[View with PicLens]

12►

Koniec mája patril škole v prírode. Vybrali sme sa autobusom spolu s vtedajšími druhákmi do Nemeckej. Bývali sme v penzióne Hradisko (nie že by sme vám ho chceli odporúčať). Bolo nám tam spolu veľmi fajn, čím sme, dúfam, vyvrátili počiatočné obavy niektorých z takejto kombinácie tried. V posledných rokoch vyberáme zásadne lokality, kde rastie táto zázračná rastlina – kyslička, kyselka… Prechádzka v takomto kraji zapôsobí snáď na každého. Aj na nás.

Ale ten hladký kopec vzadu (viď foto) na deti zapôsobil ako magnet. Hovorím im: „Na ten vylezieme inokedy.“ Mirka: „To vám bude trvať pol dňa!“ Išli hneď, trvalo im to…asi 15 minút. Bežali ako opreteky. Ja som ich len z diaľky fotila (mužská posila z radov dospelých bola rovnako rýchla ako najrýchlejšie deti, takže dozor mali J). Bolo tam nádherne. Cestou späť mali aj prácu. Hľadali rozstrihaný plán areálu penziónu a skladali ho. Podarilo sa.

Jedného sychravého dňa sme sa vybrali k Pamätníku obetí fašizmu v Nemeckej. Vychádzka to bola celkom náročná. Expozícia z neznámych dôvodov zatvorená. Našťastie motorest nie. Posilnili sme sa palacinkami, niektorí aj iným a šľapali sme naspäť. (Poniektorí ticho závideli Kristínke, že sa vezie autom, bola na pohotovosti.)

V škole prírody sa aj učíme. Všeličo. Napr. aj pliesť košíky (foto).

Výlet Čiernohronskou železničkou nám priniesol nečakané zážitky a ešte dlho sme naň spomínali. Prešli sme aj veľkú časť lesníckeho skanzenu Vydrovo. Bolo nádherné počasie, horúco, našli sme aj vodu. Kysličku tiež. Unavení, ale spokojní a plní zážitkov sme sa vracali späť.

Ďalší výlet bol do Ľubietovej. Dali sme si tam výborné nanuky, prezreli miestne múzeum a vydali sa na dobrodružnú cestu – hľadať poklad. Našli sme ho celé Haldy. Tak sa volá časť za Ľubietovou, kde je možné nájsť jedinečný libethenit – prvýkrát práve tu nájdený minerál. Zažili sme tam aj krušné chvíle. Všetko však dobre dopadlo.

Unikátna ozubnicová železničná trať Pohronská Polhora – Tisovec nám poskytla nevídaný pohľad na prírodu v tomto kraji. Po ceste do Tisovca nám robil spoločnosť starší pán, od ktorého sme sa veľa dozvedeli o histórii železnice i zvláštnostiach toho kraja. Pred cestou späť sme sa pokojne fotili poblíž stanice, keď nečakane prifrčal vlak. Náš. O 10 minút skôr. Mali sme čo robiť.

[View with PicLens]

12345►

V dňoch 4.-6. júna 2009 šiestaci navštívili divadelný festival súborov z waldorfských škôl v českom Písku. Získali sme veľa skúseností, dvakrát sme vystúpili s predstavením Vtáky (Aristofanes) v dvoch odlišných divadlách. Navyše v prostredí, kde porozumenie slovenčine najmä u mladých ľudí nie je samozrejmosťou. Napriek tomu mali predstavenia úspech a diváci našej “aristofanovskej slovenčine” porozumeli. Okrem toho sme si pozreli niekoľko predstavení iných škôl, ktoré boli na vynikajúcej úrovni. Najmä piatok bol celý divadelný, večer sme toho už mali dosť. Na druhý deň nám prišiel vhod kurz žonglovania i z dôvodu blížiaceho sa cirkusového vystúpenia na konci roka. Spali sme v telocvični miestnej školy a vo voľných chvíľach sme ju aj riadne využili.

Písek je veľmi útulné, starobylé mestečko s riekou Otavou, ktorej dva brehy spája najstarší most v strednej Európe (príprava na známejší Karlov most v Prahe). V tomto prostredí bolo dosť času aj na voľnejšie rozchody detí, pozreli sme si múzeum, zašli na horúcu čokoládu…

Cesta späť bola odpočinkom, dospávali sme a krátko navštívili centrum Brna.

[View with PicLens]

12345►

Škola v prírode našich ôsmakov prebiehala putovne po Českej republike. Navštívili sme Prahu, spali sme vo waldorfskej škole v Jinoniciach, pozreli sme si Karlov most, chrám svätého Víta nás očaril. Kreslili sme krásy Prahy. Bavilo nás cestovanie metrom.
Vlakom sme sa presunuli do Českého raja, objavili sme malebné miestečko s rybníkom, krásnou zrúcaninou a peknými túrami. Opäť vlakom sme sa presunuli do Moravského krasu. Boli sme v priepasti Macocha a pozreli sme si jaskyne Moravy. Videli sme odtajnený bunker armády ČR.
Spoznali sme skupinu gymnazistov z Ostravy, s ktorými sme si zahrali futbalové stretnutia. Voľný čas – ak nám náhodou ostal, sme trávili spevom, športom, vychádzkami do okolia, túrami, jedením, nákupmi a večer
sme sa spoznávali na diskotékach a v rozhovoroch. Zistili sme, že sme celkom fajn voči sebe.

[View with PicLens]

12►

Tretiaci boli tento rok v “škole v prírode” v Račkovej doline. Tento pobyt sa už na našej škole stáva tradíciou. Býva spojený s návštevou skanzenu, kde deti absolvujú tvorivé dielne. Tohto roku to bolo hrnčiarstvo, remenárstvo, kováčstvo, a drevorezba. Na všetko mali príjemných a ochotných ľudí, vedúcich deti k pekným výrobkom, ktoré si potom priniesli domov. Okrem toho tesali do kameňa, vyrezávali, stavali obydlie v lese. Zvládli aj túry, nočnú hru, táborák… no hlavne desať dní od svojich najbližších. Úspešne, bez úrazu, zdraví a všetci.

Nakuknite do nášho albumu z tejto podarenej akcie!

Tretiacka škola v prírode, Račkova dolina 2009

30 Photos

 

Odvážni prváci si v máji trúfli po prvý raz vyraziť za dobrodružstvom do školy v prírode. Cestovali sme vlakom a dokonca sme prestupovali, ale prváci to zvládli bez problémov. Iba s batožinou sme potrebovali pomôcť. Učili sme sa o prírode a štyroch živloch a pre každý živel sme si vyrobili nejakú hračku. Pre zem to boli domčeky pre škriatkov, pre vodu vodný mlynček, pre vzduch veterníčky a pre oheň fakličky. Tie sme potom využili na dobrodružnom nočnom pochode, odkiaľ si každý priniesol vzácny kameň. Najvzácnejšími sú nám spoločné spomienky na zážitky a pekné chvíle v škole v prírode.

[View with PicLens]

12345►

V dňoch 21.-23. mája 2009 v rakúskej waldorfskej škole v Schoenau  vyvrcholil niekoľkomesačný projekt piatakov - zvládnutie športových disciplín klasických starovekých olympijských hier. Všetko nadväzovalo na tému starovekého Grécka, čo je jedna z dôležitých tém piateho ročníka. Ako to vyzeralo?

V krásnom areáli schoenauskej školy sa stretlo vyše 300 piatakov – rovesníkov z 13 waldorfských škôl z 5 krajín (Rakúsko, Slovensko, Čechy, Slovinsko, Chorvátsko), aby si zmerali svoje sily a nadviazali priateľstvo medzi sebou. Príchod bol plánovaný na štvrtok. Hneď v podvečer sa bežal tréningový maratón (cca 2 km), čo bol pre mnohých ľahký šok. Potom sme mali až do večera voľný program v areáli školy; deti športovali, spoznávali tých, s ktorými si dopisujú, rozkladali stany. Večeru sme mali vo forme švédskych stolov, potom krátke vyhodnotenie dňa a večierka…

Druhý deň, piatok bol tréningovým dňom. Žiaci zo škôl sa rozdelili do “polis”, gréckych miest, za ktoré mali súťažiť. V jednom meste sa tak stretli deti z rôznych škôl a krajín.  Každé mesto potom prešlo všetkými disciplínami olympiády, ktorých bolo (okrem maratónu) sedem: skok do výšky a ďiaľky, hod diskom, oštepom, krátky beh, štafetový beh, zápasenie. Tréning skončil na obed, poobede sme mali rozhovory v skupinách, určovali sa poradia bežcov v štafetových tímoch, deti sa rozhodovali pre niektoré disciplíny a nacvičili sme slávnostný úvod.

V sobotu bola olympiáda! Prišli aj rodičia a za zvukov fanfár sa fakľami zástupcov jednotlivých miest rozhorel na niekoľko hodín olympijský oheň. Začalo sa zápolenie: najprv maratón, dievčatá a chlapci zvlášť; potom skoky, behy, zápasenie a nakoniec veľmi napínavé štafetové behy. Všetko dobre dopadlo, zvíťazil každý, kto vydal zo seba všetko, čo mohol.  Odmenou okrem nezabudnuteľného pocitu bola medaila, diplom i spomienkové tričko…. A potom sme balili stany a rozlúčili sme sa. Auf Vieder Sehen, Schoenau!

[View with PicLens]

123►

Tento rok sme sa potulovali v blízkosti Slovenského Raja, neďaleko obce Vyšná Slaná. Chata pod Radzimom nám poskytla základňu a odtiaľ sme vyrážali do okolia, blízkeho i vzdialeného. Presne podľa Komenského didaktickej zásady “od bližšieho k vzdialenejšiemu” sme najprv vyliezli na kopec Radzim (z vychádzky sa napokon vykľula dobrodružná turistika), prešli sme si okolie, najbližšiu obec a potom sme vyrazili aj ďalej. Na krásnej konskej farme chovajú ťažné kone (Muránskych Norikov), naša návšteva v čase zapadajúceho slnka sa v krásnom údolí plnom voľne sa pohybujúcich koní premenila na zážitok. Medzitým druhá skupina ako prvá tento rok vyskúšala kúpanie v neďalekom bazéne. Bŕŕ´!

Výlety sme si naplánovali do Ochtínskej Aragonitovej jaskyne, Jaskyne Domica, hrad Krásna Hôrka, do Rožňavy ale aj do srdca Slovenského Raja, do Zejmarskej rokliny. Miestami to bola náročná turistika… Klasicky nám nechýbal orientačný pochod, diskotéka či nočná hra. Tentokrát sa hrali učitelia so žiakmi, možno o rok to bude naopak. Vo voľných chvíľach sme cvičli naše žonglérske kúsky, veď júnový cirkus sa blíži! Nechýbali nám piesne, pustili sme sa do trampských piesní, ale aj balád od bratov Nedvědov. Deti ich zväčša nepoznali!  Večery nám spríjemnili rytierske príbehy o Parsifalovi. 

Krásnych 10 dní v prírode nám ubehlo ako voda a mnohým sa ani nechcelo späť…

Šiestacka škola v prírode, chata pod Radzimom 2009

Fotografie do albumu dodali žiaci. Pozrite si ich!

30 Photos

 

11.mája sme sa vybrali preveriť si svoje orientačné schopnosti do Horského parku. To, že sme sa zorientovali, vidieť: Laura pozerá tým správnym smerom. Vybehli sme 242 schodov s 38m prevýšením, prebehli sme podľa mapy Horským parkom a na jednom z jeho koncov sme sa stretli s tými, čo nebežali. Dievčatá sa, samozrejme, pred takou akciou museli posilniť.

Potom sme podľa turistických značiek takmer trafili na Partizánsku lúku. Nakoniec trafili, ale s malou zachádzkou do náročného terénu. No ako nevidieť na fotkách, niektoré dievčatá to zvládli aj v topánkach na vysokých podpätkoch.

Chlapci sa potom radšej vyzuli. Niektoré dievčatá tiež. Nechcite vedieť, aká studená bola voda vo Vydrici. Ale zas tam boli žubrienky, ktoré potom s nami cestovali do školy autobusom.

Bolo nám veselo a ako vždy, ťažko sa nám odtiaľ odchádzalo.

[View with PicLens]